Príchod na Bali – Som tu správne? 2. časť

Odkedy žijem vo svete možností, snívam o živote v zahraničí, niekde pri mori. Ale len tak decentne, s rezervou, predsa len je to málo pravdepodobné… 

Totižto “závidela som” všetkým kamoškám, ktoré sa presťahovali so alebo za svojim partnerom do zahraničia, kde teraz vedú krásny alebo hoci aj normálny život.

…

Až kým jedného dňa, ťa už nebaví čakať na “záchrancu” a ideš si plniť sen sama. 

Úprimne? 
Nemala som žiaden plán, žiadne očakávania, nevedela som, čo ma čaká. 

Absolútne. 

Vrhám sa do najväčšieho životného neznáma, s maximálnou dôverou v proces. 

Tak ma to posledne Bali naučilo. 

Zvláštne, milo prekvapivé, že mi dáva tento ostrov tak cenné rady už hneď na začiatku, po príchode. Hneď mi pripomína, čo ma na tejto mojej životnej ceste čaká a kde som posledne skončila. 

Od posledného odchodu z Bali som strávila viac ako 4 mesiace na Slovensku, kedy som postupne začala cítiť tvrdú realitu starého života a mala pocit, že som sa veľmi zabrzdila v mojom raste, nehovoriac o tej negativite, ktorá sa na mňa týždňami v “toxickom prostredí” nalepila. 

Opak je pravdou, príchodom nezačínam odznova, cítim, že preskakujem pár životných lekcií, ktoré som si opakovala posledné obdobie a posúvam sa veľkým skokom. 
Zázračne všetko nechávam za sebou a hlavu mám čistú. 
Žiadne bojujúce, cykliace sa myšlienky. 
Len ticho a pokoj. 

A aj to, že som tu správne a pripravená. 

Bali je tak všestranné duchovné miesto, že ponúka širokú škálu životných lekcií, od tých ktoré potrebuješ aj tie, ktoré si myslíš, že nepotrebuješ. 

Ak sem prídeš so životnými otázkami, je dosť možné, že odídeš s odpoveďami… ale aj nemusíš. 

Videla som pár príbehov ľudí, ktorí “ešte len pristáli” a už si hneď plánovali stretnutia s duchovnými osobami, platili kopec peňazí za rôzne predražené konzultácie instagramových liečiteľov, bookovali rôzne retreaty a spirituálne očisty s vysokými očakavaniami, že ak budú tlačiť na pílu, lusknutím prsta im niekto z dlane rozlúšti celý ich príbeh. 

Myslím, že je malá šanca, že to takto funguje.
Skôr sa potrebuješ aklimatizovať, otvoriť v sebe správnu komnatu, srdce a zaujať určitý postoj pripravenosti… ak si sa rozhodla duchovne rásť. 

Čo znamená Bali pre mňa?

Rovnováha, harmónia. 
Skúška za skúškou, jedna ťažšia, jedna komplikovanejšia, neskôr dar, hojnosť, vďačnosť. 
Raz si hore, raz si dole. 
Raz prší, raz svieti slnko.
Raz si nekonečne hladná, inokedy najlepšie najedená.
Raz si stratená, inokedy sa nájdeš ako nikdy predtým.

Nikdy nevieš na čom úplne si, ani čo ťa čaká. 
Nemá zmysel to ani plánovať, aj tak si to urobí, čo len bude chcieť. 

Ukazuje ti dokonalé zrkadlo teba.

Ako sa správaš, keď sa zrovna “nedarí”. 
Odkrýva tvoje najslabšie a najhoršie vlastnosti, ktoré na sebe nemáš rada. Odkryje ich ale veľmi citlivo a do takých rozmerov, aby si si uvedomila, že sa to deje pre tvoje vyššie dobro a že ťa chce niečomu naučiť. 

Teda, ak si tomu otvorená. 

Dá ti dokonca toľko času, toľko priestoru, aby si sa otvorila vtedy, keď to budeš prirodzene cítiť. Následne ti to bude dávkovať pekne postupne, pomaličky, krok po krôčiku. Presne to, čo potrebuješ, ale tááák troška inak, ako si predstavuješ. 

Skúšky znásobuje, testuje intenzitu, tvoju vytrvalosť, zapálenie aj hĺbku úmyslu. Skúša ťa z každej strany, či si pripravená prejsť na ďalšiu lekciu alebo či spadneš do starých koľají alebo starých vzorcov správania. Testuje, či to so svojimi úmyslami myslíš naozaj vážne alebo ti tie isté lekcie bude opakovať v ďalších cykloch ale možno v iných farbách a tvaroch. 

Sleduje ale aj, ako sa správaš, keď sa zrovna “darí”. 
Nie je to len o dávaní a braní, je to do veľkej miery o vďake a pokore. Stále sleduje tvoj zámer. Či len očakávaš a berieš, a keď dostávaš, či to vnímaš ako samozrejmosť. Naučiť sa cítiť úprimnú vďačnosť, od srdca, vážiť si každý krôčik, ktorým sa posúvaš, na chvíľu zastavovať a uvedomovať si to, je darom žitia v prítomnosti a akejsi harmónie.  

Nie je to ale len o slove “ďakujem” je to o tom pocite “ďakujem” 

Úprimná vďačnosť sa ale dá naučiť, s otvoreným srdcom. 
Len z neho najprv treba dostať preč to, čo ho čiastočne paralyzuje. 

Bali ma učí cítiť harmóniu aj v dobrom, aj zlom.
Učí ma užívať si aj to ťažké, komplikované, vidieť v tom prirodzenosť bytia.
Učí ma, aby som nečakala len na to pozitívne a bez toho si nedovolila byť šťastnou alebo spokojnou. 
Ukazuje mi, že rovnováha a harmónia je o čierno bielej, sladkej aj slanej, smutnej aj šťastnej.
Že je absolútne v poriadku, uletieť emočne od šťastia a pozitívnych emócií a rovnako je v poriadku cítiť frustráciu, najväčšiu tmu a bolesť.

To je život, bejby. 

Nuž, a čím viac sa snažím mať veci pod kontrolou, tým viac mi berie vietor z plachiet a ukazuje, že som príliš maličká na to, aby som sa o to čo i len pokúšala.

Ukazuje mi, že čím viac sa uvoľním, čím viac prestávam riešiť, lipnúť na veciach, tým jednoduchšie ku mne veci prirodzene prichádzajú. 

Pripomína mi pravé hodnoty, na ktorých naozaj záleží, ktoré nevymreli, aj keď som si to vo svete z ktorého pochádzam, naozaj myslela. 

Veriť na Slovensku na spravodlivosť a dobro? 

Učili ma, že zadarmo ani kura nehrabe. 
Oko za oko, zub za zub.
Za dobrotu na žobrotu.
Že dobrom ďaleko nezájdem, som len naivná.
Že keď neokradneš ty, okradne niekto iný.
Že život je boj, a všetko dobré raz skončí.
Že po smiechu býva plač. 
Že bez chrbtovej kosti, sa žije ľahšie. 
Že zlo víťazí nad dobrom.
Že hlúposť, extravagancia a pútanie pozornosti vyhráva nad zdravým rozumom.
Že ľudia bez práce majú akosi veľa koláčov.
Že zákernosťou, tvrdosťou dojdem vždy ďalej ako čestným, poctivým spôsobom.

Ako citlivej žene, v mužskom svete mi to veľmi ubližovalo ale neuvedomovala som si to. 

Len zatni zuby a makaj ďalej. 
Kto chce, hľadá spôsob. Kto nechce, hľadá dôvod.
Trpezlivosť ruže prináša.
Ak si nevyhrala, ešte nie si na konci, pokračuj. 
Musíš byť silná, nebuď padavka. 

Som tak tvrdohlavá a svojská, že čím viac na mňa tlačí systém, tým viac mu vzdorujem, ak cítim krivdu a nespravodlivosť. 
Hlavne ak cítim, že hodnotovo by tento svet v detskej rozprávke neprešiel. 

Deti sú predsa naivné a ešte hlúpe. 

Z môjho uhla pohľadu, sú len úprimné čisté duše, hravé… prirodzené. 
To mí dospelí na nich hádžeme všetky odtiene nezmazateľného atramentu, lebo ich chceme ochrániť.  

Aj keď nesledujem romantické filmy, verím vždy na šťastné konce. 
Bali je moja predstava šťastnej rozprávky, kde dobro vyhrava nad zlom. 

Cítim sa tu v bezpečí.
Nevravím, že zlo neexistuje ale prejavuje sa v úplne iných farbách a tvaroch. 
Čím viac sa otváram svojej prirodzenosti, tým sladšie ovocie svojho života ochutnávam.
Zrazu vnútorný hnev, vypočítavosť, kalkulovanie nemá absolútne svoj priestor.

Nemusím v pästi skrývať svoje ostré pazúre. 
Nemusím striehnúť, kde s kým budem musieť bojovať “o prežitie”. 

Teraz nemyslím domácich obchodníkov, ktorí ťa samozrejme dokážu nekonečne okabátiť ale pochopiť ich štýl bytia, je v celku jednoduché.

Bali je pre mňa miesto, kde nie som obeťou systému ale súčasťou systému.  

Na Bali pre mňa jednoducho neexistuje môj “mužský svet”, v ktorom som sa ocitla náhodou, len preto, že som bola ambiciózna. 

Každým dňom sa uvoľňuje moja ženské energia. Som na správnom mieste akceptácie a pochopenia, cítim sa v maximálnom bezpečí aj keď som tu úplne sama a cudzia. 

Môžem byť milá, nevinná, naivná, nonstop usmievavá a nikto mi spoza chrbta nevraví, že dávaj si pozor, je to len prefíkanosť, chcú ťa zneužiť, buď o 3 kroky napred. 

Aj napriek tomu, že tu nikoho nepoznám, stačí mi vyjsť na ulicu a hneď sa tu cítim, ako najviac vítaný človek. Nikomu tu ako “turista neprekážam, nezavadzam”, slová “hello darling, welcome home” pohladia na duši. 

Úprimný úsmev a iskry v očiach sa zahrať nedajú. Nemyslím si. 

Stačí sa mi prejsť po jednej rušnej ulici s obchodíkmi a som dobita tak nekonečnou milujúcou čistou energiou, že kým to nezažiješ, ťažšie ti to vysvetlím. 
Nazývať lokálcov anjelmi je asi pritiahnuté za poriadne odstávajúce uši ale verím, že ma chápeš. 

Opäť nevravím, že každý má len najhlbšie, najčistejšie úmysly ale opäť sa to prejavuje v iných farbách a tvaroch. Ak navnímaš ich kultúru, dokážeš sa veľmi rýchlo adaptovať na rovnakú vlnu a držať si odstup tam, kde a kedy treba. 

Hneď v prvý večer si to intenzívne uvedomujem, že tu pocit samoty neexistuje. 

Ani som si na to nestihla pomyslieť, že sa vlastne ocitám na druhom konci sveta, úplne sama v krajine, kde nikoho nepoznám a začínam “odznova”. 
Hneď si pripomínam, koľko lásky je všade navôkol, stačí len otvoriť oči a vyjsť z prahu dverí. 

Bali mi každý deň naznačuje, že v jednoduchosti je krása. 
Že dokonalosť, perfekcionizmus nie je pre každého. 
Že je v poriadku byť iný, svojský. 
Že sa za hĺbku hanbiť nemusím. 
Že sa nemusím hanbiť za svoje emócie a ľudskosť. 
Že sa nemusím hrať na niekoho, kým sa necítim byť, len aby som pôsobila “naoko” lepšie.
Že nemusím byť normálna len preto, aby som zažívala pocit “akceptácie”. 
Že sa nemusím pretekať so svojim egom.
Že je v poriadku veriť na dobro a spravodlivosť. 

A teraz ti napíšem niečo veľmi dôležité. 

Pre mňa je to Bali, pre teba to môže byť akékoľvek iné miesto, kde dokážeš dať bokom všetko, čo ťa brzdí, kde sa dokážeš cítiť maximálne bezpečne, a kde zažívaš akceptáciu a pochopenie. 

Pre každého z nás je to niečo iné. 

Môže to byť tvoja záhradka, les, obývačka s rodinou, tvoje auto… čokoľvek. 
Čím viac navnímaš samú seba, tým skôr pocítiš, kde je to tvoje pravé miesto. 

Možno už si na svojom pravom mieste, len si ešte nepochopila pár lekcií, ktoré ťa čakajú, aby si zmaximalizovala pocity pokoja a spokojnosti a žila v rovnováhe a harmónií.   
Možno si len potrebuješ na chvíľku oddýchnúť, na chvíľku zmeniť prostredie, aby si si uvedomila, čo si na chvíľu stratila a kam naozaj patríš.
Možno je s tebou absolútne všetko v poriadku, len sa potrebuješ na malú chvíľku zrelaxovať, načerpať sily a budeš fičať ďalej… 
Možno ti bude stačiť presne ten jeden rozhovor s partnerom, ktorého sa podvedome obávaš. 

Niekedy stačí málo, niekedy sa musí spojiť celý vesmír, aby sa veci pohli. 

Ale jedno je isté, čím skôr si uvedomíš svoju cestu, tým skôr môžeš nasadnúť na správny vlak a prísť do svojho “imaginarneho cieľu” životu v harmónii a rovnováhe. 

Držím ti v tom úprimne prstíííčky, aj na rukách, aj na nohách.

Stojí to za tú námahu, dievča 🙂