Takto som žila, aby som ho našla...
Poznáš ten pocit, keď dávaš tomu istému životu viac šancí, ako je v skutočnosti potrebné?
Hovoríš si, čas všetko ukáže.
Nebudem tlačiť na pílu.
Ešte počkám, vydržím.
Samo sa to nejako ukáže…
Nakoniec ti čas ukáže, že keď chodíš do tej istej práce, stretávaš sa s tými istými ľuďmi, chodíš na tie isté miesta, že sa vlastne nič nezmenilo. Že aj keď zmeníš prístup, tvoje okolie ostáva stále rovnaké.
Si tam, kde si bola, len máš zo seba horší pocit lebo sa stále viac a viac zacykluješ.
Dospelácky život večne nepochopenej, ma naučil, že sa vždy musím spoľahnúť len sama na seba. Že ma nikto nezachráni a som maximálne zodpovedná za svoj život.
Overtinkovanie som využívala na tvorbu plánu B, C, D, v hlave som si argumentovala námietky na všetky možné potenciálne scenáre.
Chcela som byť pripravená vždy a na všetko.
Plánovala si život cieľavedomo do každého detailu. Na povrch to šľapalo dokonale. Dokonale zorganizovaná, maximálne efektívna…
Lebo nie je čas, strácať čas…
Áno, život v pozlátku, blahobyte, v komforte dokáže dať človeku náplasť na zlomenú dušu ale nevylieči ju.
Až kým…
Sa tvoj život neocitne hore nohami a ty začneš byť konečne sama sebou.
Si na druhom konci sveta, bez plánu, bez vízie.
Túlaš sa životom, len tak bezcieľne.
Akceptuješ bytie, že nevieš čo chceš, kedy chceš, kto vlastne si, kto chceš byť, kam smeruješ, len sa uvoľníš a splývaš so životom.
A cítiš sa maximálne v poriadku.
Každý deň zažívaš paletu farieb života.
Raz sa smeješ,
raz plačeš,
raz kričíš od nadšenia,
raz od strachu.
Raz sa rozprávaš sama so sebou, inokedy s človekom, ktorý ti rukami nohami opisuje jeho príbeh.
Raz nasleduješ mapu, inokedy mapa nasleduje teba.
Každý deň začína nové dobrodružstvo, o ktorom nikdy nevieš ako skončí.
Dôveruješ životu, dôveruješ sebe.
Spoznávaš sa v odtieňoch, pri ktorých si si sama cudzia.
Smutná aj bláznivá, netrpezlivá aj statočná, panovačná aj milujúca.
Raz sa smeješ na sebe, inokedy sa usmievaš na druhých.
Krátke, hlboké rozhovory s ľuďmi, ktorých už nikdy nestretneš, ti menia život.
Neriešiš kto si o tebe čo myslí, čo na to povedia druhí.
Necítiš strach, len čistú slobodu.
Objavuješ svoju vášeň na skútri, túlaš sa uličkami, z plných pľúc spievaš svoju obľúbenú pesničku alebo len lapeš po dychu v daždi.
Raz odpadávaš z vyčerpania v teple, inokedy utišuješ drkotajuce sa zuby v zime.
Hladkáš samú seba, inokedy ťa objíma cudzí človek.
Ticho a túlajúce sa zvieratá, sú tvoj najlepší kamarát.
Jednoducho, robíš všetky tie veci, ktoré sú ti prirodzené, ľudské.
Objavuješ lásku v obyčajnosti dňa.
Až jedného dňa, uvidíš svetlo aj v tme.
Nájdeš samú seba na mieste, v ktorom si bola úplne stratená.
Len tak, bez pocitu, že musíš, mala by si…